Vlkolínec

Vlkolínec

Na Slovensku sa zachovalo niekoľko pôvodných dedín, ktoré sa stali etnografickými múzeami. Jednou z týchto osád je Vlkolínec. Od roku 1993 je obec zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vlkolínec je príkladom drevenej architektúry, ktorej rysy sú súčasťou architektúry sídiel v severnej časti Karpát. 

Výlet do histórie

Prvýkrát sa obec Vlkolínec spomína v roku 1376. Miestni stavali domy využívajúc materiály poskytnuté lesom v okolitých horách. Neďaleko bolo možné zbierať hlinu na pokrytie trhlín a vyrovnanie stien. Zrubové chaty boli pokryté drevenými plátmi. Slováci sa okrem tesárstva zaoberali aj chovom dobytka, poľovníctvom a rôznymi remeslami.

V XIV. storočí existovalo v obci málo domov a spomínali sa ako súčasť obce Ružomberok. Dokumenty zo začiatku XVII. storočia hovorili o deviatich chatrčiach. Hlavná časť dedinského komplexu bola postavená v 19. storočí.

Čas mal na Vlkolínec veľmi malý vplyv, pôvodná architektúra je pre moderného človeka zaujímavá ako majstrovské múzejné dielo.

Vlkolínec

Poloha dediny

Zachovanie individuálneho vzhľadu dediny bolo spôsobené odľahlosťou Vlkolínca od veľkých ciest. Obec sa nachádza na východnej strane hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov nad morom. Miesto je zo severu chránené masívom Sidorova (1 099 m n. m.). 

Hrebene Veľkej Fatry vyzerajú malebne. V hájoch tu rastú buky, jedle, tisy, menej často – smreky. Je tu zastúpených mnoho vzácnych rastlín a kvetín. Čisté útesy vybudované okolo krasových útvarov sú výrazné. V neďalekom národnom parku nachádza termálne kúpalisko Bešeňová.

Nezvyčajné v ich architektúre vyzerajú chatrče atraktívne na pozadí zelených lesov a polí. Názov obce je spojený s vlkmi, ktoré sa vyskytovali v lesoch Veľkej Fatry. Existuje názor, že preklad názvu dediny pochádza z oblasti okolo malebných vrcholov hôr.

Vlkolínec

Múzeum v prírode, jeho osobitosti

Dedinka Vlkolínec je múzejnou raritou. Miesto predstavuje domy, ktoré nie sú privezené z rôznych častí krajiny, ale boli postavené miestnymi obyvateľmi v predchádzajúcich storočiach. V niektorých chatrčiach tí, ktorí nemohli opustiť tieto krásne miesta, naďalej žijú.

Vonkajšia štruktúra slovenskej chalupy je zaujímavá:

  1. Brvná boli ukladané na základ z lomového kameňa.
  2. Štíty strechy sú pokryté drevenými doskami.
  3. Steny sú potiahnuté ílom a bielené. Zďaleka sú nápadné zelené, modré a žlté steny položené na maľovaných základoch.
  4. Pre rámy a podhľady domov, sa vyberali farebne kontrastné steny.

Domy sú zdobené parožím, podkovami, postavami zvierat, závesnými kvetináčmi. 

Chalúpky stoja v úzkych uličkách vedľa seba.

Vlkolínec

V prázdnych chalupách Vlkolínca je interiér zachovaný. Domácnosti ukazujú život Slovákov minulých storočí. Slovania minulých storočí sú domácnosti.

Brvná vo vnútri domov sú vybielené. Drevená podlaha nie je natretá. V jednej chate, postavenej v roku 1886, sa nachádza expozícia starožitného nábytku, riadu z Liptovského múzea. V ďalšej chate sú vystavené aj predmety každodenného života, nástroje. Časť nábytku bola vyrobená rukami dedinčanov. K dispozícii je posteľ a kolíska pre dieťa, pevný stôl a stoličky s ohnutými nohami. Na stenách – fotografie v rámoch, výšivky. Hneď vedľa – stará polica na riad z tmavého dreva, stojan na lyžice a naberačky. K dispozícii je tkáčsky stav a na podlahe sú koberce tkané dedinskými remeselníkmi.. 

Na použitie v domácnosti sa používali drevené hlinené nádoby. Je ich vidieť v prístreškoch na lavičkách a policiach, v kuchyniach domov, blízko kachlí.

Vedľa drevených chalúp boli postavené hospodárske stavby (humná, maštale a chlievy). V nich skladovali náradie, úrodu, chovali hovädzí dobytok. Podlaha v nich nebola pokrytá drevom. Bola posypaná suchou hlinou, vyrovnaná a udupaná. V prístreškoch boli miesta určené na skladovanie obilia a zeleniny. V domoch neboli pivnice. A mlieko sa spúšťali do studne, aby sa udržalo čerstvé.

Návštevníci múzea uvidia, ako boli domy rozdelené, obvykle na 2-3 izby, ako žili dedinčania a čo robili na Slovenskej Vysočine na prelome 19. a 20. storočia.

Pôvodné predmety múzejného komplexu

V strede obce Vlkolínec sa nachádza zrubený vrátok. Ním vyťahovali vodu zo studne a zásobovali ňou obyvateľov v okolitých uličkách. 

Rokmi sčernetý strom, skrýva dvojposchodovú zvonicu postavenú v 70. rokoch XVIII. Storočia. Neďaleko sa nachádza fungujúca škola. Nachádza sa tu galéria ľudového umenia.

Jedinou kamennou stavbou v obci je jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1875, ktorej vzhľad je viditeľný na stene pri vchodových dverách. Neďaleko kostola sa nachádza cintorín. Stále tu zostali zničené náhrobky, kríže. 

Dedinčania boli známi umením vytvárať figúrky z dreva. Na uliciach sú výrazné sochy zobrazujúce vidieckeho “guru”, veselých mladíkov. Pri vchode do dediny Vkolínec – stojí postava pokojnej slovenskej ženy.

V blízkosti domov sú lavičky, kde si môžete posedieť a obdivovať krásy okolitej prírody.

Vlkolínec

Zaujímavé fakty

Múzeum Vlkolínec tvorí 73 exponátov patriacich do do architektonického komplexu. Z nich je tu viac ako 50 domov, chránené sú aj pamiatky ako napríklad senník, objekty hospodárskej činnosti nachádzajúce sa mimo obce.

Obec Vlkolínec je časťou mesta Ružomberok, aj keď sa nachádza sa samostatne, vo vzdialenosti 6 km.

Obec tvoria dve rady budov. 2 ulice odchádzajú od stredu dediny. Jedna siaha po kostol, druhá vedie smerom na horu Sidorovo. Výška hory je 1099 metrov.

Vlkolínec patrí do Národného parku Veľká Fatra. Z dediny sa môžete ponoriť do krásy karpatských vrchov, obdivovať jedinečné prírodné pamiatky. Tisový háj, ktorý je obzvlášť atraktívny pre turistov.

Také exponáty obce ako studňa, kostol, škola, boli postavené v roku 1860.

Architektonický štýl kostola je kombináciou baroka a klasicizmu.

V múzejnom komplexe sa konajú folklórne sviatky, workshopy o tkaní látok a pletení košov.

Drevená architektúra typickej slovenskej dediny Vlkolínec, ktorá je v duchu blízka všetkým Slovanom, láka svojou neobvyklosťou. Skanzen sprístupňuje návštevníkom históriu života Slovákov v minulých storočiach.

 

Adresa:  Vlkolínec, Slovakia
GPS: N 49°02’20.3″ E 19°16’41.4″

web: https://www.vlkolinec.sk

Možno Vás zaujme

Pridať komentár